Pozreli ste sa už na seba do zrkadla s tým, že ste si povedali aké ste skutočne krásne? Hneď zrána, keď ste vstali. V pyžame, strapaté, bez make-upu. Niektoré s výraznými pehami, iné s nejakým viditeľným znamienkom na tvári, či s rozšírenejším akné. Alebo ste spravili práve opak a začali ste si vytýkať všetko, čo sa vám na vás nepáči, čo by ste najradšej odstránili, zmenili? Keď sa tak na seba pozriete do zrkadla, čo vás prvé pri tom napadne? Nakopne vás táto myšlienka pozitívnym smerom alebo vykročíte do nového dňa s negatívnym pocitom a prahnúcou túžbou po dokonalosti? Skúste sami sebe odpovedať na tieto otázky a zhodnotiť, či sa vám oplatí vytýkať vaše nedokonalosti. 

Jedna osoba mi prednedávnom položila celkom zaujímavú otázku. ,, Maľujete sa vy ženy preto, lebo si myslíte, že ste škaredé a chcete vyzerať neustále krajšie a krajšie?" Popravde, každé dievča, každá žena sa maľuje preto, že chce vyzerať krajšie. Pretože so sebou nie je dostatočne spokojná. Myslí si, že nie je dostatočne krásna, potrebuje nadobudnúť bod spokojnosti, kedy si už nebude musieť vytýkať svoje nedokonalosti, ale bude spokojná so svojím výzorom. V dnešnej dobe sa dievčatá starajú viac o to, ako vyzerajú a zabúdajú sa pozerať na svoj vnútrajšok. Sú zaslepené túžbou po dokonalej postave, dokonalom účese, dokonalej pleti, jednoducho sú zaslepené túžbou po dokonalosti tak, že sa zabúdajú zamyslieť nad tým, čo by mohli pozmeniť na svojom správaní. Na prezentovaní vlastnej osobnosti. Nie vzhľadom ale práve vnútrajškom. Myslíte si naozaj, že keď budete vyzerať ako krásna a bezchybná bábika, že to stačí? Keď budete správaním vulgárne, ľahostajné a pyšné, váš výzor vás nezachráni. Váš výzor nezakryje vašu povahu a správanie. Možno zakryje vyrážky, pehy, znamienka a iné maličkosti, ktoré vy nazývate ako nedokonalosti, no vašu povahu to nezakryje, neskrášli. Vaše nedokonalosti vás robia dokonalými. Uvedomili ste si, aké dokonalé, jedinečné a nenahraditeľné ste? Keď ste niekedy prechádzali ulicami miest, videli ste úplne rovnakú osobu ako ste vy? S rovnakým znamienkom na rovnakom mieste? S rovnakým počtom pieh na tvári? Možno sú to len maličkosti, ale práve tieto maličkosti tvoria celok. Tvoria vás. Vaše prirodzené "ja", ktoré je tak jedinečné že sa ani len trochu nepodobá iným. Skutočná krása nie je tá, ktorú vidíte voľným okom. Skutočná krása je tá neobjavená, skrytá hlboko vo vnútri vás. Tá, ktorá čaká, kým ju objavíte, kým nájdete seba samú. Vaše vnútorné "ja" vás robí krásnou. Stačí tak málo k tomu objaviť seba samú. Keď už chcete niečo zmeniť, zlepšiť, skúste začať s vnútrajškom. Vážiť si najprv seba samú. Keď sa naučíte vážiť seba samú, takú, aká ste, naučíte sa vážiť si aj ľudí navôkol. Ani neviete ako môžete pár slovami, skutkami potešiť druhých. Spríjemniť ich deň nejakou pochvalou, pekným gestom. Nespríjemníte tým deň len danej osobe/osobám, ale predovšetkým sebe. Tak málo stačí k tomu, aby ste vyčarili niekomu úsmev na perách. Na to, aby ste boli krásne, nepotrebujete žiaden make-up a ostatné skrášľovacie produkty. Stačí vám úsmev. To je tá neobjavená krása, úsmev, radosť. Buďte ich dôvodom na radosť. Robte radosť druhým, ale aj sebe. Nepodceňujte sa a vážte si seba samú, takú aká ste, pretože nikde na svete neexistuje úplne rovnaká osoba ako ste vy. Prejavte druhým lásku. Obyčajné malé láskavosti vedia ľudom urobiť veľkú radosť. Budete mať radosť aj vy, aj daná osoba. Vy, pretože ste tú radosť niekomu spravili a daná osoba, pretože jej bola prejavená láskavosť, ktorá ju urobila šťastnou.

Prejavená láska voči druhým --> radosť. 
Šťastný človek = krásny človek.