V poslednej dobe si všímam, že ľudia majú veľkú potrebu druhých odsudzovať. Riešiť ich vzhľad, správanie, záujmy, dokonca aj veci týkajúce sa osobného života a súkromia. Odsudzovať ľudí za ich nedokonalú postavu, za ich nedokonalé črty tváre, možno aj nedokonalý štýl obliekania. No povedzte mi teda, čo je to tá dokonalosť, ak sa vám všetko zdá tak  menejcenné a očakávate od všetkého stále viac? Definujte mi teda tento pojem a ukážte mi aspoň jednu jedinú vec, ktorá je dokonalá, bez jednej jedinej chyby. Nikto a nič nie je dokonalé, nie všetko musí byť vždy 100 percentné. Ani neviete ako veľmi ma mrzí ak počujem od niekoho, ako sa vyjadruje na danú osobu škaredými slovami, ako ju posudzuje pri tom ju videl len raz. Ako má potrebu riešiť druhých vzhľad. Nie každý musí vyzerať dokonalo. Nie každý musí mať krásnu, vyšportovanú, štíhlu postavu. Nie každý musí mať nové módne veci všetkých možných značiek aby zapadol a bol "IN", aby nebol posudzovaný, ohováraný, osočovaný, urážaný. V dnešnej dobe mi príde, že sa z našich životov jednoducho stráca láska a nahrádza ju škaredá vlastnosť a tou je nenávisť. Je  to veľmi smutné, pretože láska je prvoradá vec nášho života. Ľúbiť a byť ľúbený. Je to dôležitou vecou v živote, ktorú si treba uvedomiť. Ak láska zanikne, zanikne všetko pekné. Čo nám potom zostane? Áno, je to nenávisť, ktorá nás ťažko spraví šťastnými, ktorá nám nedá do života nič pekné, neukáže nám jeho zmysel. Ľúbiť je dôležité, pretože dostávate nádej. Nádej, vďaka ktorej viete, že nič nie je stratené, že všetko má zmysel. Niekedy nie všetko zdajúce sa na prvý pohľad je správne. Súdiť podľa vzhľadu je hlúposť, pretože nikdy nevieš čo človek v danej situácii prežíva. Aké starosti v živote má. Možno tá osoba, ktorú si práve odsúdil za to, že škaredo vyzerá, alebo nie je sympatická, je osoba, ktorá by ti v živote venovala toľko lásky, koľko by len mohla. Možno by to bola osoba, ktorá by si vážila priateľstvo viac ako čokoľvek na svete a nikdy by ti nedala pocítiť smútok, zúfalstvo a vždy by tu bola pre teba. Možno práve ona by bola to najlepšie čo ťa v živote stretlo a ty si si to nechal tak ľahko ujsť, len preto, že nespĺňala tvoje požiadavky. V dnešnej dobe ľudom nestačí to, čo majú. Potrebujú stále viac, a preto to jednoduché zahadzujú a vyhľadávajú niečo, čo je ťažko dostupné. Niečo čo možno ani neexistuje. Často sa stane, že kvôli nespokojnosti ostatných sa snažia ľudia zmeniť, aby zapadli do spoločnosti. Aby sa niekomu zapáčili. Prečo by sme sa mali kvôli ľuďom meniť? Veď stratíme samých seba. A napokon, ak sa už teda kvôli niečomu/niekomu zmeníme, zapáčili by sme sa im my alebo to naše druhé ja, ktoré vlastne ani nie sme my ale niekto iný? K čomu to teda bolo ? V prvom rade je dôležité naučiť sa ľúbiť samých seba, nájsť samého seba. Až potom, keď sa naučíš ľúbiť svoje chyby, začneš ľúbiť aj chyby druhých. Uvedomíš si, že nič nie je dokonalé, že nič nemôže byť 100 percentné a nič nebude presne podľa našich predstáv. Ale aj málo stačí k tomu, aby sme sa usmievali, aby sme pocítili lásku, pochopenie, aby sme boli šťastní. A o tomto to je. Celý zmysel života spočíva vlastne v láske. Naučiť sa ľúbiť seba, takého aký si, ale zároveň aj ľudí a veci okolo seba, také aké sú. Prirodzene krásne. Či už zvonku alebo zvnútra. Každý má v sebe krásu niečoho ešte zatiaľ neobjaveného, tak prečo to hneď odsúdiť a nesnažiť sa to objaviť? :)

Pripájam aj jednu pesničku, ktorá ma naozaj chytila za srdce, hlavne text pesničky, ktorý vystihuje aj tému dnešného príspevku. Krásne na zamyslenie sa.. Je to teda remake pesničky Where is the love - The Black Eyed Peas ← klik. 



Dúfam, že sa vám príspevok páčil a snáď si z neho zoberiete aj nejaké ponaučenie do života. Prajem krásny deň. xx