Vždy som žila v strachu.

Bála som sa nevedieť, spraviť chybný krok.

Bála som sa názorov a toho, čo si o mne budú myslieť ostatní.

Bála som sa prejaviť, byť samou sebou.

Každým dňom sa ma zmocňoval strach.

Až sa napokon stal súčasťou môjho života.

Nevedela som, že práve strach ma brzdil ísť si za svojim snom.

A byť tým, kým naozaj chcem byť.

No dnes viem.

Viem, že už ho nenechám brať mi vietor z plachiet.

Už nenechám zvíťaziť svoj strach.

Dnes som sa stala víťazom Ja. ♡

LÁSKA..

Tak jednoduchá a pritom tak zložitá.

Niekedy si myslíme, že o nej všetko vieme. Že vieme presne čo to je tá láska, vieme kedy ju cítime, kedy ju cítia druhí, poznáme jej princípy, máme k nej zaužívané určité typy správania a jej prejavy. 

Ale dá sa láska naozaj definovať? 

V skutočnosti je láska omnoho zložitejšia. Bavíme sa ale o láske, nie o počiatočnom zaľúbení. Rozdiel medzi počiatočným zaľúbením a láskou je v tom, že láska je stav vyššieho pochopenia duší medzi sebou. Láska je už to puto, ktoré sa tvorí vzájomným chápaním a akceptovaním toho druhého. Je to stav úplného pochopenia duše a tolerovania druhej osoby a jej celkovej osobnosti. Je to vôľa naučiť sa súžiť s človekom s rozdielnymi osobnostnými črtami a rozdielnymi druhmi správania. Je to akceptovanie toho, že aj napriek tomu, že ako ľudia máme rôznorodé druhy správaní a preferencií, dokážeme sa navzájom milovať a akceptovať toho druhého so všetkými jeho (a teraz by ste čakali slovo chybami ale povieme radšej rozdielmi, pretože to, že má niekto iný názor, inú preferenciu a iný zvyk ako my, neznamená úplne, že je to jeho chyba alebo nedostatok).

A teraz nadväzujem na to, že aj medzi prejavmi lásky sú určité rozdiely, ktoré sa musíme naučiť taktiež chápať a akceptovať. Častokrát sa stretávame s tým, že nám občas v tom vzťahu niečo chýba, môže ísť o pozornosť, či pre nás nedostatočne prejavený cit lásky. Občas sa môžeme pristihnúť pri tom, ako sa zamýšľame nad tým - Prečo ma viac nepohladí? Prečo ma častejšie neobjíma? Prečo mi teraz nedal/a pusu keď bol na to ideálny moment? Prečo mi to nedokáže viac prejaviť? alebo Prečo mi to nechce prejavovať tak ako by som mu/jej to prejavil/a ja? 

Odpoveď je jednoduchá. 

Počas toho, ako sa zamýšľame nad týmito našimi potrebami, ktoré nám neboli dopriate, sa zabúdame zamýšľať nad tým, ako to cíti práve ten druhý a aké sú jeho potreby. Rozpráva z nás naše ego, ktoré vysiela signály o svojich potrebách, ktoré nie sú naplnené a náš mozog sa následne chytá na negatívnu vysielanú frekvenciu, kedy si myslíme, že sme o niečo ukrivdení a že to hneď musí znamenať nejaký problém. Častokrát ide len o to, že máme každý jednoducho iné prejavy správania a teda aj iné prejavy lásky. To, že nám naša druhá polovička nepohladí tvár práve vtedy, kedy to my očakávame, nemusí ihneď znamenať, že nás miluje o niečo menej. Sme rôznorodí, máme rozdielne potreby a nie vždy sa dajú zosúladiť s potrebami druhých. 

Či je to žena, či muž, každý má svoj vlastný typ prejavovania lásky. Opíšem vám to na vlastnej skúsenosti. Častokrát som sa aj ja zamýšľala práve nad týmto - či ma menej môj partner ľúbi keď mi to dáva najavo inak ako som od neho očakávala. Som veľmi kontaktná osoba, potrebujem stále cítiť fyzický kontakt od svojej polovičky a mne to dodáva pocit lásky a istoty, že som ľúbená. Toto však nemusí mať rovnako aj on, čo znamená, že pre neho ten pocit lásky a istoty môže byť prejavovaný aj iným spôsobom. Uvedomila som si to až po zamyslení sa, že ja vlastne hľadám lásku v dotykoch, v bozkoch a iných fyzických prejavoch, pričom ona mi bola dávno dávaná iným spôsobom a to takým, že sa o mňa pravidelne priateľ staral, o mňa a moje pocity. Staral sa o to aby každý náš spoločne strávený moment bol perfektný, aby sme ho strávili tak ako aj ja chcem a nie iba tak ako on chce. Staral sa o to, aby som dostatočne pila a jedla, vždy si ma vypočul a stál pri mne v každej situácii. Chcel počuť vždy môj názor, aby som v žiadnej situácii nebola nijako ukrivdená. 

A áno. Aj toto sú prejavy lásky. Aj toto je láska. Tá skutočná, tá, ktorá zaváži viac ako nejaké fyzické prejavy. To všetko bolo len ego. To, čo si mýlime so skutočnými našimi potrebami. Mnohokrát na to zabúdame.

A keď sa budete opäť cítiť tak, že vám niečo chýba, spomeňte si na to práve vtedy, keď vám bude robiť čaj a prikrývať vás dekou aby vám nebola zima, keď vám bude variť vaše obľúbené jedlo alebo jedlo, ktoré si sami vyberiete, pretože bude chcieť počuť váš názor a bude chcieť aby ste neboli hladní, keď vám bude v chladných dňoch zohrievať ruky, keď kvôli tomu, aby ste spolu zažili niečo špeciálne bude šoférovať niekoľko hodín, či vyšľape vysoké kopce a prejde rôzne miesta až dokým sám/sama už nebude vyčerpaný/á, keď bude počúvať každé jedno vaše slovo a podporí vás vtedy, kedy to najviac budete potrebovať, keď vám bude rozprávať príbehy, či čítať knihu aby ste mohli lepšie zaspať, keď vás bude ratovať a hladiť na miestach, ktoré vás bolia. 

Spomeňte si na to, že práve toto sú tie prejavy lásky, ktoré človek skutočne potrebuje. Pretože práve toto je láska. Starať sa o skutočné potreby toho druhého.