Hrudník mi zviera bolesť,
bolesť, ktorej sa nedokážem zbaviť.
Odrazu sa mi roztrasú dlane
a ja neviem ako to zastaviť.
Snažím sa zhlboka sa nadýchnuť,
veď všetko bude fajn.
No nejde to.
Moje nádychy sú tak hlboké,
občas mám pocit že sa topím.
A ja sa topím,
v strachu, obavách.
Vlastné myšlienky mi pobláznili rozum.
A tak hľadím,
hľadím do prázdna a hľadám.
Hľadám pokoj,
No neviem ho nájsť.
Počuť 100 úderov môjho srdca za sekundu.
Kedy to prestane?
Zavriem oči
a zhlboka sa nadýchnem.
Pomaly.
Tak pomaly, že počujem.
Už nie nezastaviteľný tlkot môjho srdca.
Upokojilo sa a ja dýcham.
Konečne dýcham a počujem
moje myšlienky.
Kričia jedna cez druhú,
no ja im nepodľahnem.
Vedú boj.
Boj proti strachu a obavám.
So zavretými očami
nazriem bližšie do mojej mysle.
Lepšie pozriem
a vidím boj.
No nie proti strachu a obavám
ale proti sebe samým.
Jedna myšlienka bojuje s tou druhou.
No ja viem,
viem, že tento boj zvládnem,
pretože teraz je rad na mne.
Zabojovať.
A tak prídem do svojej mysle,
ako rytier v brnení
a dám mojej mysli iný pohľad.
pohľad na situáciu, v ktorej som.
Pretože viem,
že jediný boj, ktorý vediem
je boj mňa samej.
Som to ja a moja hlava.
Nie je to strach
ani obavy.
To sú len akési moje predstavy.
Idealizované a prikrášlené.
A ja sa znovu nadýchnem.
Pustím do mojej mysle nádej.
Nádej, ktorá mi celý čas chýbala.
A som to len ja.
Ja som tá, ktorá ju môže dostať do hlavy,
nikto iný.
A tak si poviem,
že to zvládnem.
Zvládnem to, pretože som silná.
Som silná a viem,
že sa na veci a danú situáciu
pozerám zlým smerom.
A tak ju prevrátim.
Z negatívnej strany na pozitívnu.
Už sa nebojím, už nemám obavy.
Slová čo keď a čo ak
nahradia slová dám to, zvládnem to,
verím si.
A ja si verím,
pretože len ja sa dokážem upokojiť,
len ja dokážem utíšiť moju myseľ,
som to len ja,
len JA sa dokážem zachrániť.
Strach. Úzkosť. Stres. Čím ďalej tým viac ľudí je pod nadvládou stresu a ťažko zvládajú stresové situácie. Mnohí z nás sa s týmto problémom každodenne stýkajú a my sa neustále pýtame: ,,Ako sa zbaviť týchto nepríjemných pocitov? Ako bojovať proti stresu? Čo mám robiť?".
Dôležité je si uvedomiť, že ste to VY, čo pre to môžete niečo spraviť. Ste to VY, čo sa dokážete uchrániť pred stresom. Vy a vaše myšlienky. Vaše myšlienky vám rozprávajú všetky možné obavy, ktoré vás strašia v danej situácii. A to vás brzdí. Preto sa bojíte a zažívate stres. Nesmiete vaše obavy porovnávať so skutočnosťou. Obavy, sú len taká vaša predzvesť zo strachu z danej situácie, v ktorej sa nachádzate. Realita je však úplne iná a veci sa nám zdajú byť 100x horšie, ako v skutočnosti sú. Všetko je to len preto, že sa bojíme a my si musíme uvedomiť čoho sa bojíme. A to je prvým krokom ku zvládnutiu stresu.
Uvedomiť si čo nás stresuje.
Keď si uvedomíte čo konkrétne vás stresuje, lepšie si budete vedieť vysvetliť danú situáciu a lepšie jej porozumiete.
Ďalším krokom je zamestnanie svojej mysle.
Myslím si, že všetci vieme aká dokáže byť myseľ zákerná. Vieme si to dokázať na príklade ako je napr. človek, ktorý má strach z tmy vždy keď zaspáva a nemôže zaspať, pretože mu to myseľ nedovolí. Evokuje v ňom obavy v podobe rôznych strašidelných myšlienok a predstáv, čo by sa mohlo stať, čo by tam mohlo byť a a čo by mohlo striehnuť na neho v tej tme. No my si musíme uvedomiť že všetko je to len Čo by.. a Čo ak.. a to sú len naše najhoršie predstavy a obavy, ktoré my musíme ignorovať.
Ak prestaneme myslieť na to najhoršie, naše telo nedostane žiaden podnet na stres. No ďalej je tu otázka.. Ale ako prestanem myslieť na to najhoršie? Jednoducho. Musíte sa "obrniť" pozitívnymi myšlienkami a predstavami o danej situácii, ktorá vás stresuje. Presvedčite svoju myseľ, že to dopadne dobre, že to v skutočnosti nie je také ťažké. Pretože ono to naozaj nie je také zložité a strašné ako sa zdá, len pokiaľ v to nebudete vy sami presvedčení nijako sa tomu neubránite.
Ak nedokážete vniesť do svojej mysle pozitivizmus a obavy sú silnejšie ako vy, jediné zamestnanie mysle, ktoré pomáha pri strese je dýchanie. Pomalé dýchanie a striedanie hlbokých nádychov s výdychmi pomáha sústrediť myseľ na niečo iné ako sú obavy a tak by sa vaše telo malo upokojiť. Zavrite oči a sústreďte sa na dýchanie, počúvajte ako sa vám do pľúc každým jedným hlbokým nádychom dostáva kyslík zo vzduchu, sústreďte sa na to, ako sa vám nadvihuje hrudný kôš pri každom nádychu, a zmenšuje sa pri každom výdychu. Takéto cvičenia môžete vykonávať hocikedy a postupne precvičovať upokojovanie a zamestnávanie mysle. Nie len v krízových situáciách.
Niektorým ľuďom ešte pomáhajú športové aktivity. Jednoducho čokoľvek, čo zamestná vašu myseľ a odpúta vás od zlých myšlienok.
Redukovať stres nám pomáha prítomnosť iného človeka, či už je to rodinný príslušník, priateľ/ka alebo kamaráti ale taktiež je veľmi jedinečný prírodou daný prostriedok pri redukcii stresu - smiech.
Ďalším dôležitým krokom, keď už viete čo konkrétne vás stresuje, je nájsť nejaké riešenia ako predísť takýmto stresujúcim situáciám alebo naopak ak sa im predísť nedá, tak ich musíte prekonávať. Čím vlastne zistíte, že tie situácie nie sú až také nezvládnuteľné ako sa zdajú byť.
No a posledná dôležitá pripomienka.. všetko je to V HLAVE a tí, ktorí to môžu ovplyvniť ste VY SAMI.
Dôležité je si uvedomiť, že ste to VY, čo pre to môžete niečo spraviť. Ste to VY, čo sa dokážete uchrániť pred stresom. Vy a vaše myšlienky. Vaše myšlienky vám rozprávajú všetky možné obavy, ktoré vás strašia v danej situácii. A to vás brzdí. Preto sa bojíte a zažívate stres. Nesmiete vaše obavy porovnávať so skutočnosťou. Obavy, sú len taká vaša predzvesť zo strachu z danej situácie, v ktorej sa nachádzate. Realita je však úplne iná a veci sa nám zdajú byť 100x horšie, ako v skutočnosti sú. Všetko je to len preto, že sa bojíme a my si musíme uvedomiť čoho sa bojíme. A to je prvým krokom ku zvládnutiu stresu.
Uvedomiť si čo nás stresuje.
Keď si uvedomíte čo konkrétne vás stresuje, lepšie si budete vedieť vysvetliť danú situáciu a lepšie jej porozumiete.
Ďalším krokom je zamestnanie svojej mysle.
Myslím si, že všetci vieme aká dokáže byť myseľ zákerná. Vieme si to dokázať na príklade ako je napr. človek, ktorý má strach z tmy vždy keď zaspáva a nemôže zaspať, pretože mu to myseľ nedovolí. Evokuje v ňom obavy v podobe rôznych strašidelných myšlienok a predstáv, čo by sa mohlo stať, čo by tam mohlo byť a a čo by mohlo striehnuť na neho v tej tme. No my si musíme uvedomiť že všetko je to len Čo by.. a Čo ak.. a to sú len naše najhoršie predstavy a obavy, ktoré my musíme ignorovať.
Ak prestaneme myslieť na to najhoršie, naše telo nedostane žiaden podnet na stres. No ďalej je tu otázka.. Ale ako prestanem myslieť na to najhoršie? Jednoducho. Musíte sa "obrniť" pozitívnymi myšlienkami a predstavami o danej situácii, ktorá vás stresuje. Presvedčite svoju myseľ, že to dopadne dobre, že to v skutočnosti nie je také ťažké. Pretože ono to naozaj nie je také zložité a strašné ako sa zdá, len pokiaľ v to nebudete vy sami presvedčení nijako sa tomu neubránite.
Ak nedokážete vniesť do svojej mysle pozitivizmus a obavy sú silnejšie ako vy, jediné zamestnanie mysle, ktoré pomáha pri strese je dýchanie. Pomalé dýchanie a striedanie hlbokých nádychov s výdychmi pomáha sústrediť myseľ na niečo iné ako sú obavy a tak by sa vaše telo malo upokojiť. Zavrite oči a sústreďte sa na dýchanie, počúvajte ako sa vám do pľúc každým jedným hlbokým nádychom dostáva kyslík zo vzduchu, sústreďte sa na to, ako sa vám nadvihuje hrudný kôš pri každom nádychu, a zmenšuje sa pri každom výdychu. Takéto cvičenia môžete vykonávať hocikedy a postupne precvičovať upokojovanie a zamestnávanie mysle. Nie len v krízových situáciách.
Niektorým ľuďom ešte pomáhajú športové aktivity. Jednoducho čokoľvek, čo zamestná vašu myseľ a odpúta vás od zlých myšlienok.
Redukovať stres nám pomáha prítomnosť iného človeka, či už je to rodinný príslušník, priateľ/ka alebo kamaráti ale taktiež je veľmi jedinečný prírodou daný prostriedok pri redukcii stresu - smiech.
Ďalším dôležitým krokom, keď už viete čo konkrétne vás stresuje, je nájsť nejaké riešenia ako predísť takýmto stresujúcim situáciám alebo naopak ak sa im predísť nedá, tak ich musíte prekonávať. Čím vlastne zistíte, že tie situácie nie sú až také nezvládnuteľné ako sa zdajú byť.
No a posledná dôležitá pripomienka.. všetko je to V HLAVE a tí, ktorí to môžu ovplyvniť ste VY SAMI.
- pondelok, apríla 29, 2019
- 2 Comments
