Poslednou dobou som si prechádzala takým psychicky náročnejším obdobím. Či už sa to týkalo povinností v škole, nátlaku z blížiaceho sa polročného vysvedčenia a snahy učiniť mojich rodičov šťastnými, alebo celkovo takého osobnostného uvedomenia sa a rozvoja po tej psychickej stránke. Bolo toho na mňa jednoducho priveľa a občas aj ja, ako každy iný človek som mala neraz taký menší mental breakdown. Viac som sa zamerala na školu, bola som neustále pod stresom a bála sa zlyhania. Tak strašne som sa sústredila na to, aby som učinila druhých šťastnými a niečo im dokázala, že sama som sa pripravila o to moje šťastie. Môj život bol neustále v jednom kolobehu, ktorý sa dennodenne opakoval. Odrazilo sa to taktiež aj na mojej (ne)aktivite na sociálnych sieťach a teda aj na blogu. Dnes som si ale povedala, že to chcem zmeniť.
Začiatkom roka som si povedala, že by som chcela byť aktívnejšia na blogu a taktiež aj na Instagrame. Chcem s vami zdieľať všetky moje emócie,pocity, postrehy a zážitky. Chcem tu byť pre vás ak budete potrebovať v niečom poradiť alebo pomôcť, pretože každý z nás to potrebuje. Počas obdobia, kedy som bola neaktívna mi neraz chýbalo písanie na blog, no nenašla som tú správnu tému, ku ktorej by som sa vyjadrila. A aj keď som našla, nebola som dostatočne produktívna na to niečo napísať. Potrebovala som čas. Čas na to, aby som si uvedomila určité veci.
Niekoľko krát som chcela niečo pridať na Instagram, no nikdy som to nepridala. Či už to bola fotka, video alebo dokonca recenzia na nejaký produkt, vždy som sa zastavila a rozmýšľala som, či to pridám alebo nie. To, čo ma brzdilo bol strach z názorov ostatných. A netýka sa to len sociálnych sietí ale aj v živote. Strach z názorov druhých je jeden z najväčších strachov ľudí, ktorý im bráni plniť si svoje sny..a presne toto je aj môj problém. Písanie na blog ma veľmi baví, je to niečo, pri čom si vždy oddýchnem, utriedim myšlienky a kedy konečne môžem vyjadriť svoj názor. Jediné čo ma neustále brzdí v rozvoji sú práve názory okolia.
Ľudia sa neustále navzájom riešia a súdia. Odsudzujú podľa výzoru a zameriavajú sa na chyby druhých viac ako na tie svoje. V jednom kuse pozerajú na vaše chybné kroky, no pritom sa zabúdajú pozerať na tie svoje. Sú tak zaslepení závistlivosťou, že hľadajú na druhom chyby aj tam, kde v skutočnosti nie sú. Je to smutné, pretože si uvedomujem, že čoraz viac ľudí je práve takých a že už je to v dnešnej dobe taký "trend", že tí ľudia si to už ani neuvedomujú. Majú potrebu stále so sebou súperiť a vyrovnávať sa ostatným, poukazovať na to, že oni sú tí lepší. No nebolo by lepšie, keby sme namiesto odsudzovania a vzájomného súperenia prejavili podporu a úctu? V dnešnom svete sa stráca láska z ľudských životov. Dovolím si povedať, že dnešná doba je materialistická. Všetci chcú všetko mať, chcú mať všetkého dostatok a vzhľadom na to, že žijeme v modernej dobe, v ktorej má naozaj každý všetko, chcú ľudia stále viac, pretože si zvykli na ten komfort že môžu mať čokoľvek od výmyslu sveta. Stále viac materiálnych vecí, ktorými by sa vyrovnávali ostatným. No všetko nie je len o tom. Kedysi ľudia dokázali prežiť aj bez všetkých týchto vymožeností, ktoré v dnešnom svete máme. Dokázali si veci viac vážiť, čo sa taktiež odrážalo aj na spoločenskom živote. Viac si vážili aj seba navzájom. Pretože tak boli odmala naučení a vychovávaní..vážiť si to, čo majú. Čo sa bohužiaľ o dnešnej generácii povedať nedá. Nevážime si dostatočne to, čo máme a chceme stále viac. Nevážime si ani seba navzájom a neustále medzi sebou súperíme a závidíme si. Odsudzujeme a nedoprajeme. Lebo v dnešnej dobe je asi prajnosť akýmsi znakom slabosti. Ľudia sa na veci naučili pozerať veľmi zlým uhlom pohľadu.
Všimla som si, že práve kvôli takýmto činom dnešných ľudí si neustále dávam pozor na to, ako vyzerám, čo robím, či som dobre oblečená, obutá, namaľovaná keď niekam idem.. alebo ak čo i len kráčam po meste a vidím pohľady druhých ľudí, pomyslím si: ,,Dokelu, je na mne niečo zlé? Vyzerám práve dobre? Čo si len o mne myslia? Čo keď sa im nepáčim?". Žijeme v neustálom strachu aby sme sa zapáčili druhým, aby to, čo robíme, čo zdieľame na sociálnych sieťach a ako sa správame bolo dostatočne dobré pre druhých, aby sme MY boli dostatočne dobrí pre druhých. Hraničí to až do štádia, kedy už ženy alebo muži začínajú byť sami so sebou nespokojní a hľadajú na sebe chyby. No chyba nie je v nich, ale v ľuďoch, ktorí ich odsudzujú. Buďme sami sebou, vyzerajme tak ako nás príroda stvorila, robme to, čo chceme a nebojme sa urobiť niečo, o čom si myslíme, že by mohlo byť pre druhých zvláštne. Robme to, čo chceme, čo v danej situácii považujeme za správne a čo nám robí radosť. Neodsudzujme. Doprajme druhým a bude nám dopriate. Buďme šťastní a naučme sa opäť MILOVAŤ.
Na záver by som chcela podotknúť na jedny veľmi krásne slová, ktoré som raz prečítala na stránke www.sho.sk - Žite šťastne. Nenaháňajte sa celý život za niečím, čo v skutočnosti nemá hodnotu, lebo stratíte tie najkrajšie roky života, ktoré vám už nikto nevráti. Pomáhajte druhým a zlepšíte nielen svoj život, ale aj svet okolo vás.
Môžete ma kontaktovať na Instagrame pod menom @denisseslifestyle alebo na mail denisarysava.business@gmail.com v prípade, že by ste chceli pomôct/poradiť alebo iba sledovať moje príspevky a novinky, ktoré zdieľam práve na Instagrame aby vám nič neušlo :)
Začiatkom roka som si povedala, že by som chcela byť aktívnejšia na blogu a taktiež aj na Instagrame. Chcem s vami zdieľať všetky moje emócie,pocity, postrehy a zážitky. Chcem tu byť pre vás ak budete potrebovať v niečom poradiť alebo pomôcť, pretože každý z nás to potrebuje. Počas obdobia, kedy som bola neaktívna mi neraz chýbalo písanie na blog, no nenašla som tú správnu tému, ku ktorej by som sa vyjadrila. A aj keď som našla, nebola som dostatočne produktívna na to niečo napísať. Potrebovala som čas. Čas na to, aby som si uvedomila určité veci.
Niekoľko krát som chcela niečo pridať na Instagram, no nikdy som to nepridala. Či už to bola fotka, video alebo dokonca recenzia na nejaký produkt, vždy som sa zastavila a rozmýšľala som, či to pridám alebo nie. To, čo ma brzdilo bol strach z názorov ostatných. A netýka sa to len sociálnych sietí ale aj v živote. Strach z názorov druhých je jeden z najväčších strachov ľudí, ktorý im bráni plniť si svoje sny..a presne toto je aj môj problém. Písanie na blog ma veľmi baví, je to niečo, pri čom si vždy oddýchnem, utriedim myšlienky a kedy konečne môžem vyjadriť svoj názor. Jediné čo ma neustále brzdí v rozvoji sú práve názory okolia.
Ľudia sa neustále navzájom riešia a súdia. Odsudzujú podľa výzoru a zameriavajú sa na chyby druhých viac ako na tie svoje. V jednom kuse pozerajú na vaše chybné kroky, no pritom sa zabúdajú pozerať na tie svoje. Sú tak zaslepení závistlivosťou, že hľadajú na druhom chyby aj tam, kde v skutočnosti nie sú. Je to smutné, pretože si uvedomujem, že čoraz viac ľudí je práve takých a že už je to v dnešnej dobe taký "trend", že tí ľudia si to už ani neuvedomujú. Majú potrebu stále so sebou súperiť a vyrovnávať sa ostatným, poukazovať na to, že oni sú tí lepší. No nebolo by lepšie, keby sme namiesto odsudzovania a vzájomného súperenia prejavili podporu a úctu? V dnešnom svete sa stráca láska z ľudských životov. Dovolím si povedať, že dnešná doba je materialistická. Všetci chcú všetko mať, chcú mať všetkého dostatok a vzhľadom na to, že žijeme v modernej dobe, v ktorej má naozaj každý všetko, chcú ľudia stále viac, pretože si zvykli na ten komfort že môžu mať čokoľvek od výmyslu sveta. Stále viac materiálnych vecí, ktorými by sa vyrovnávali ostatným. No všetko nie je len o tom. Kedysi ľudia dokázali prežiť aj bez všetkých týchto vymožeností, ktoré v dnešnom svete máme. Dokázali si veci viac vážiť, čo sa taktiež odrážalo aj na spoločenskom živote. Viac si vážili aj seba navzájom. Pretože tak boli odmala naučení a vychovávaní..vážiť si to, čo majú. Čo sa bohužiaľ o dnešnej generácii povedať nedá. Nevážime si dostatočne to, čo máme a chceme stále viac. Nevážime si ani seba navzájom a neustále medzi sebou súperíme a závidíme si. Odsudzujeme a nedoprajeme. Lebo v dnešnej dobe je asi prajnosť akýmsi znakom slabosti. Ľudia sa na veci naučili pozerať veľmi zlým uhlom pohľadu.
Na záver by som chcela podotknúť na jedny veľmi krásne slová, ktoré som raz prečítala na stránke www.sho.sk - Žite šťastne. Nenaháňajte sa celý život za niečím, čo v skutočnosti nemá hodnotu, lebo stratíte tie najkrajšie roky života, ktoré vám už nikto nevráti. Pomáhajte druhým a zlepšíte nielen svoj život, ale aj svet okolo vás.
Môžete ma kontaktovať na Instagrame pod menom @denisseslifestyle alebo na mail denisarysava.business@gmail.com v prípade, že by ste chceli pomôct/poradiť alebo iba sledovať moje príspevky a novinky, ktoré zdieľam práve na Instagrame aby vám nič neušlo :)
- piatok, februára 01, 2019
- 0 Comments
