Vzplanutie nádeje
nedeľa, septembra 27, 2020
Sú dni lepšie a horšie.
Niekedy ma pohltia pocity eufórie a nadšenia, inokedy zasa pocity smútku a bezbrannosti. Vtedy ticho sedím na posteli a v hlave mi pracujú myšlienky, ktoré sa snažia prísť na všetky príčiny mojich vyvolaných pocitov.
Nie každý deň je však zlý.
Dovolím si tvrdiť, že väčšinu našich dní tvoria práve tie šťastné chvíle, ktoré nás napĺňajú entuziazmom a chuťou do života.
Sú však aj dni, kedy proste nemám náladu a z každej strany je nekonečno aspektov, ktoré tomu napomáhajú.
Viem, že každému jednému z vás vždy radím zameriavať sa na to dobré a redukovať to zlé, pretože všetko riadime vlastne my sami cez našu mseľ.
Ale občas aj mňa zvedie iný smer cesty ako ten, ktorým som pôvodne chcela kráčať, a častokrát je veľmi ťažké dostať sa späť a nájsť opäť ten správny smer, ktorým treba ísť.
Tak len vedzte, že v tom nie ste sami a každý z nás má občas takéto slabé chvíľky kedy sa nechá (nechcene) pohltiť zlom a poddá sa jedu negatívnych myšlienok.
Dôležité je však nepodľahnúť tomu a hľadať zase ten správny smer.
Ten, ktorý nás robí šťastnými, upokojuje nás a ukľudňuje. Robme čokoľvek, čo vieme, že nás napĺňa a opäť v nás zapáli ten oheň, ktorý nám vyhasol v momente ako zafúkal vietor negatívnych emócií. Robme čokoľvek, čo nám zamestná myšlienky.
A keď tento deň skončí a vy ani nebudete vedieť ako, tak sa ráno prebudíte do ďalšieho nového dňa, s novou šancou spraviť ten deň niečím iný, výnimočný a od toho sa budú odvíjať ďalšie a ďalšie nadchádzajúce dni.
Kašlite na smútok a hľadajte v sebe vnútorný pokoj.
A hlavne, nezabúdajte robiť to, čo vo vás zapaľuje oheň.
0 komentárov