Dear Diary

Občas nerozumiem. 

Nerozumiem životu, situáciám, ľuďom, nerozumiem niekedy ani samej sebe. 

Hľadám odpovede na milión otázok. 

Stále hľadám. 

Hľadám odpovede, hľadám šťastie, hľadám lásku, hľadám porozumenie, hľadám zmysel, hľadám význam a hľadám v prvom rade samú seba. 

Aj keď už si myslím, že som sa našla, zisťujem, že sa mýlim. 

Stále je toľko vecí, ktoré sú pre mňa nepoznané. Stále spoznávam niečo nové. 

Nových ľudí, nové typy, nové správania, nové situácie, nové možnosti, nové radosti aj nové sklamania.

Stále spoznávam aj svoje nové ja. 

Stále sa mením. 

Stále sa formujem. 

Raz som šťastná, raz som smutná, raz sa teším, raz sa hnevám, raz som sklamaná, raz zase nadšená, neskôr zmätená, občas stratená potom zas ľúbená. 

Striedajú sa vo mne rôzne emócie. 

Rôzne osobnosti. 

Ale stále som to len ja. 

Stále som tu. 

Stále žijem tento život. 

Aj keď mu občas nerozumiem. 

Aj keď občas nerozumiem ani sama sebe. 

Stále som tu, stále skúšam, stále spoznávam, stále žijem. 

Aj keď neviem, čo ma čaká. 

Zajtra, pozajtra, o mesiac, o rok. 

Prijímam zmeny života. 

Prijímam nové výzvy, nové skúšky. 

Teším sa na nové možnosti, aj keď sa zároveň bojím. 

Bojím sa nepoznaného, niečoho nového. 

Bojím sa pádov, bojím sa bolesti. 

Bojím sa sklamaní, no bojím sa aj radosti. 

Často sa bojím.

A často ma to brzdí.

A tak sa teda učím. 

Učím sa nebáť sa, stále napredovať. 

Bez strachu, bez cúvania, bez váhania.

Učím sa byť sama sebou.

A chcem byť neustále lepšou osobou.

A učím sa žiť. 

Žiť tak, aby som bola šťastná.